Jedným z projektov, ktorému sa Nezisková organizácia Barbora dlhodobo venuje je záchrana a obnova Vysokej pece v obci Nižná Slaná.  Podľa mnohých patrí k najkrajším peciam na Slovensku. Je národnou kultúrnou pamiatkou a významným dokumentom železiarskej výroby v strednej Európe.

Vysokú pec dal postaviť v roku 1867  gróf Emanuel Andrássy a symbolicky ju pomenoval po svojej matke. Huta „Etelka“ bola v prevádzke v čase najväčšieho rozmachu hutníctva a baníctva, v rokoch 1867 – 1907. Železiarsky gróf Emanuel Andrássy sa v šesťdesiatych rokoch 19. storočia významne pričinil o oživenie železiarskej výroby na Gemeri. Investícia do Etelky sa Andrássymu oplatila. Nová prevádzka produkovala surové železo, ktoré malo svoj odbyt v erárnych železiarňach pri Hronci. V peciach v Nižnej Slanej tavili železné rudy z ložísk Gampeľ (Goppel) a Ignác na území Gočova a Manó na území Nižnej Slanej. Tieto banské pracoviská sa v roku 1872 spojili úzkokoľajovou železnicou, po ktorej sa dopravovali rudy do pražiacich pecí a do vysokej pece Etelka.

V roku 1877 zmodernizoval Andrássy výrobu najmä výstavbou elektrárne, ktorá sa nachádzala v tesnej blízkosti samotnej Etelky. Vzhľadom na to, že išlo o výrobu elektrickej energie pre účely závodu a mnohé obce na Slovensku prišli do prvého kontaktu s elektrinou až o šesťdesiat i sedemdesiat rokov neskôr, ide o jasný príklad významu postavenia vtedajšieho Gemera a jeho baníckych i hutníckych aktivít.

Keď v roku 1907 ukončili prevádzku huty, už nepatrila Andrássyovcom, pretože Emanuelov syn Gejza Andrássy bane a huty v roku 1900 predal Rimamuránsko – Šalgotariánskej železorudnej účastinárskej spoločnosti. Vysoká pec Etelka mala výšku 11 metrov, objem 60 m3, pilierovú konštrukciu a otvorenú hruď. Na ohrev vzduchu slúžil liatinový ohrievač, vysokopecné dúchadlo bolo poháňané vodným kolesom.

Určité snahy o využitie objektu nastali v roku 1910, keď hutu upravili na mokrú gravitačnú úpravňu rudy. Tá sa ale neosvedčila a Etelka zostala v areáli Železorudných baní využívaná ako skladový priestor. Po skončení druhej svetovej vojny prešli všetky veľké podniky pod národnú správu a 1. januára 1946 vznikol národný podnik Železorudné bane so sídlom v Spišskej Novej Vsi, do ktorého patril neskôr aj závod Siderit spolu s Etelkou. V roku 2008 však závod Siderit zastavil výrobu a skrachoval. Vysoká pec Etelka následne chátrala pod tlakom nezáujmu súkromných vlastníkov z Ukrajiny a poctivej práce zlodejov, ktorí z nej odnášali kovové, ale aj drevené časti a stavebný materiál.

V decembri roku 2014 sa pamiatku podarilo dostať pod správu Neziskovej organizácie Barbora. Našou snahou je prinavrátiť Etelku do stavu z roku 1910 a zriadiť v jej priestoroch muzeálnu expozíciu, ktorá podporí rozvoj turizmu na Gemery.

V roku 2021 bol realizovaný  architektonicko – historický   výskum s názvom Nižná Slaná – vysoká pec Etelka, ktorý bol  „realizovaný s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky“ v programe Obnovme si svoj dom. Sme nesmierne radi, že sa výskum podarilo zrealizovať.

Pokračovali sme aj v roku 2022 kde sa podarilo zrealizovať ďalší významný krok a tým bolo vykonanie statického prieskumu a vlhkostného posudku jestvujúceho stavu tejto národnej kultúrnej pamiatky. Tento rozvojový zámer bol realizovaný s finančnou podporou OOCR Gemer z členského príspevku RABBSK, n.o. Ďakujeme veľmi pekne za ich finančnú podporu vďaka ktorej sme sa opäť bližšie posunuli k vytúženému cieľu.

Následne v roku 2023 sa nám podarilo dokončiť 2. etapu architektonicko – historického  výskumu a zároveň zrealizovať zameranie a vypracovanie skutkového stavu objektu Vysokej pece k projektu s názvom:  Vysoká Pec, Etelka – železné srdce Gemera, Nižná Slaná, ktorý „finančne  podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky“ v programe Obnovme si svoj dom, podprogram 1.1.

Sme za finančnú pomoc veľmi vďační a budeme sa snažiť aj naďalej smerovať k obnove tejto unikátnej technickej pamiatky, ktorú veríme, že sa nám postupnými krokmi podarí sprístupniť verejnosti.