Škrapy, závrty, zlomy, selektívne rozpúšťanie či podzemné dutiny sú konkrétne výrazy snáď len pre geológov a geomorfológov. Pre bežného človeka sú to abstraktné pojmy. Pod Klenovou sa však nájde miesto, kde sa tieto dva svety pretnú. V závere Dlhej doliny vedúcej od Hornej Pustej Vsi sa nachádzajú skalné útvary, ktoré zaujmú asi každého.
Z cesty je možné obdivovať geologické formy, ktoré vznikli rôznymi procesmi. Pôsobením tektonických javov, selektívnym mechanickým zvetrávaním vápencov a dolomitov, zlepencov, pieskovcov a čiastočne aj chemickým rozpúšťaním, vznikol pre oko príťažlivý reliéf. Návštevníkom sa tak otvára surrealistická galéria neživej prírody, ukrytá počas roka za clonou vegetácie.
V blízkosti chodníka sa nachádza útvar väčšine pripomínajúci hríb – mäkká noha tvorená brekciami až zlepencami a pevný klobúk z pieskovcov. Brekcie sú náchylnejšie na mechanickú i chemickú degradáciu, preto noha zvetráva rýchlejšie ako klobúk, ktorý je v jednom mieste stále spojený s materskou horninou. Tento hríb je teda stále vo fáze vzniku, ale v krátkom (z geologického pohľadu) čase pravdepodobne dôjde k jeho oddeleniu. Priemer útvaru má 3 metre a výšku 2,3 metra.
Okolo hríba, aj v náprotivnom svahu sú bloky hornín rôznych tvarov, oddelené od seba tektonickými poruchami, ktoré sú náchylnejšie na zvetrávanie. Horizontálne sú bloky rozčlenené na základe iného horninového zloženia (pieskovce, zlepence, brekcie). Pri geologických procesoch príroda využíva vlastnosti materiálu (hornín) a vznikajú tak jedinečné formy. Zastavte sa a kochajte sa výhľadom. Máte pred sebou tú najzábavnejšiu časť geológie a geodiverzity, nechajte pracovať vašu predstavivosť a hľadajte zaujímavé tvary. My sme tu našli hipstera, šmykľavku či kamenného snehuliaka. Myslím, že zaslúžene je táto zastávka jedným z našich najobľúbenejších miest v Geoparku Malé Karpaty. Geodiverzita je pre všetkých, pre geológov aj pre laikov.
