Panónsky háj včera a dnes

V roku 2018 bolo v Šúri množstvo stromov vyťatých. Dôvod? Obnova Panónskeho hája. Na  informačnej tabuli k tejto iniciatíve čítame: Mohutné stáročné stromy, prevažne duby, kedysi samostatne stojace (solitérne) boli uvoľnené odstránením podrastu náletových drevín. Pri obnove boli ponechané aj mladé jedince, ktoré časom nahradia solitérne duby po ich prirodzenom dožití. Pôvodné ležiace aj stojace mŕtve drevo dožitých dubov je ponechané v území k prirodzenému rozpadu. Presvetlením plôch vznikli vhodné podmienky na rast trávno-bylinných spoločenstiev, ktoré sú udržiavané vďaka obnovenej extenzívnej pastve hospodárskych zvierat – hovädzieho dobytka. Človek týmto spôsobom po stáročia udržiaval jedinečný charakter Panónskeho hája – pasienkový riedkoles s majestátnymi jedincami dubov. Obnova Panónskeho hája má význam pre obnovu pôvodnej vysokej druhovej rozmanitosti – biodiverzity, čím človek vracia tomuto územiu opäť náučné hodnoty a kultúrny význam.

Projekt obnovy realizujú partneri Mesta Svätý Jur, 1. Svätojurská a.s., Bratislavské regionálne ochranárske združenie – BROZ, Štátna ochrana prírody SR – správa CHKO Malé Karpaty a PS Farm s.r.o.

Biotop Panónsky háj po tom, ako sa v ňom prestalo pásť v 50. rokoch minulého storočia, začal zanikať. Táto lokalita je charakteristická solitérnymi dubmi. Keďže dub je svetlomilná rastlina, je na ňu naviazané obrovské množstvo organizmov, ktoré sú závislé na oslnenom kmeni alebo aj na niektorých formách starého alebo mŕtveho dreva. Všetko tu má svojich obyvateľov a svoje ekosystémové vzťahy.

Podrast, ktorý do hája postupne nalietaval, dorastal do výšky dubov, začal ich zatieňovať a duby začali chradnúť. Keby sa to tak nechalo, behom dvoch-troch dekád by stromy odumreli.

V zmysle prírodných procesov je to prirodzený dej. Avšak tu by to bola nenahraditeľná škoda. Máme tu totiž jeden z posledných fragmentov pasienkového lesa s možnosťou jeho obnovy, lebo nikde inde nie sú také vhodné podmienky pre solitérne duby ako v Panónskom háji. Teraz je ešte šanca pomerne jednoduchým zásahom odstrániť podrast, priviesť zvieratá a nechať ich pásť, a tým vrátiť obrovskú hodnotu do krajiny, ktorá tu ako tak prežíva so zvyškami populácie vzácnych živočíchov. Na pasienku bude väčšie zastúpenie bylín, iných rastlín, viac opeľovačov sa tam bude môcť uživiť, jednoducho zvýši sa tam druhová rôznorodosť. (Peter Lipovský, BROZ)

Článok Mareka Semelbauera (Zoologický ústav SAV) o pastevnom lese, histórii krajiny a obnove Panónskeho hája, september 2021