Zastávka je medzi dvoma náučnými trasami: Prašník – Barónov hrob a Pustá Ves – Klenová. V týchto miestach sa nachádzal letohrádok barónskej rodiny von Wattenwyl, pochádzajúcej z mesta Wattenwil, neskôr bolo ich sídlom mesto Thun. Podľa záznamov sa táto rodina objavuje zhruba v 13. storočí a jej zástupcovia žijú dodnes. Členovia tohto rodu bývali zväčša armádnymi dôstojníkmi, richtármi, správcami a politikmi.
Leopold von Wattenwyl (*1.11.1861 Viedeň; †5.7.1911 Borovce) pôsobil vo Viedni, kde sa zoznámil s Idou von Podstatzky (*18.2.1874 Litenčice, †19.11.1943 Bludov). Okrem života vo Viedni trávili čas aj v Litenčiciach (na moravskom sídle Podstatzkých) a Borovciach. Tu koncom 19. storočia kúpili kúriu od rodiny Algičovcov. Napriek zlému stavu stále stojí a spolu so záhradou je zaradená medzi národné kultúrne pamiatky (NKP č. 778/1-2). Rodina von Wattenwyl vychovala štyri deti a jedným z nich bol Albert von Wattenwyl (*16.12.1896, †15.1.1917), ktorý podobne ako jeho otec trpel na suchoty (tuberkulóza je bez liečby antibiotikami smrteľnou chorobou). Rodina vlastnila letohrádok na Pustej Vsi, aby okrem poľovačiek využívala okolitú prírodu na liečbu a aktívny oddych. Budovu postavenú začiatkom 20. storočia vypálili ustupujúce nemecké vojská. O osude mladého baróna sa dozviete viac na ďalšej zastávke – Barónov hrob.
Ako prepojiť históriu s geológiou? Hlavným spojivom medzi jednotlivými bodmi turisticko-náučného chodníka Pustá Ves – Klenová je geodiverzita. Tento bod slúži na prepojenie so staršími náučnými trasami a opisuje pôsobenie rodu von Wattenwyl v tejto oblasti. Barónovu matku Idu von Wattenwyl fascinovala príroda v okolí letohrádku. Pravdepodobne od miestnych sa dozvedela o jaskyni Oplentova/diera u Fajnorov, preskúmala ju a svoje pozorovania zhrnula v článku publikovanom v časopise Földtani Közlöny v roku 1911. Pri práci využívala najmodernejšie podklady a horniny, ktoré opísala, dodnes nezmenili názov (napr. wettersteinské vápence).
Z rodu von Wattenwyl pochádzal aj významný prírodovedec Karl Friedrich Brunner-von Wattenwyl (* 23. jún 1823, Bern, Švajčiarsko – † 24. august 1914, Kirchdorf-Neukematen, Rakúsko-Uhorsko) – predmetom jeho skúmania bol rovnokrídly hmyz, ale pri jeho mene sa objavuje tiež poznámka o geologickom vzdelaní. Záujem rodiny von Wattenwyl o prírodu priniesol nové poznatky o okolitej krajine dokonca na určitej odbornej úrovni. Ktovie, možno barónka napísala svoju prácu priamo v letohrádku na Pustej Vsi.