Suroviny potrebné pre technologický rozvoj ľudstva sú súčasťou geodiverzity. Ťažba nerastných surovín je v súčasnosti vnímaná skôr negatívne. Je to pochopiteľné, ťažobná činnosť predstavuje výrazný zásah do krajiny. Bez ťažby však nie je možné vyrábať prístroje a zariadenia považované za ekologické riešenia.
Na ťažbu hornín bol vhodný hlavne hrebeň Hrádku nad Hornou Pustou Vsou. V lome orientovanom na juh až juhovýchod sa ťažil dolomit na stavebné použitie, najmä pri výstavbe ciest a výrobe betónov a omietok. Tieto dolomity mali lepšie technické parametre a boli vhodné aj na využitie v špecializovanej technickej výrobe, kde je požadovaná vyššia čistota (obsah MgO) dolomitu. K ťažbe na technické účely nikdy nedošlo. Na východnej strane tohto svahu je lom nad osadou U Fajnorov, sú tu odkryté prevažne vápence ležiace na telese dolomitu ťaženom v lome na Hornej Pustej Vsi. Horniny v lome sú vztýčené a pravdepodobne predstavujú krídlo vrásy.
Ťažobná činnosť v lomoch mala okrem klasickej prašnosti a otrasov pri odstreloch aj iný negatívny vplyv. „Odhryzla“ z pomerne veľkej časti hradiska, ktoré sa nachádzalo na hrebeni. Hradisko sa v dobe najväčšieho rozvoja rozprestieralo na ploche 4,1 ha. Poloha pozdĺž hrebeňa umožňovala kontrolovať dlhý úsek cesty z Brezovej pod Bradlom ďalej východným smerom k Vrbovému. Zo strategického pohľadu šlo o výhodné umiestnenie, avšak vzhľadom na charakter okolia bolo hradisko závislé od zásobovania zo vzdialenejších osád.
Príklad nálezov lužickej kultúry: spony, ihlice a pod., podľa Dr. Nováka
Najstaršie osídlenie sa datuje približne do obdobia rokov 4400 – 4000 pred Kr. a patrí lengyelskej kultúre. Dokladajú to nálezy črepov keramiky, hlinených praslenov, kostených šidiel, sekerky či hrot šípu. Postupne dochádza k opusteniu hradiska a ďalšieho rozvoja sa dočkalo až po osídlení maďarovskou kultúrou (asi 1600 rokov pred Kr.). Z tohto obdobia sa našli džbány, amfory, misy, hrnce. Významným nálezom je zdobený sekeromlat s dlátovitým ostrím a vejárovito rozšíreným tylom, malá bronzová dýka a srdcovitý závesok. Po dlhšej prestávke sa tu v neskorej dobe bronzovej objavujú ľudia sliezskej fázy lužických popolnicových polí (okolo 1000 rokov pred Kr.). Dochádza k obnove hlavného opevnenia prvého areálu a rozšíreniu o ďalšie dva areály. V druhom stála minimálne jedna kovolejárska dielňa. Počas tohto obdobia bola vybudovaná i cisterna na zber vody. Zánik osídlenia súvisí s rozsiahlym požiarom, ktorého pôvod zostáva neobjasnený. Okrem keramiky a predmetov dennej potreby tu lužická kultúra zanechala aj ihlice, patinovaný nákrčník, časť pásového kovania, náramky, prstene, nože a hroty šípov. V mladšej dobe železnej, zhruba v období 2. až 1. storočia pred n. l., toto miesto pravdepodobne slúžilo ako hliadkovací bod nad jednou z trás pochodu Keltov východným smerom. Poslednými obyvateľmi hradiska boli Slovania. Tí zrekonštruovali celé opevnenie a miestami ho i rozšírili. Prebehlo tu niekoľko fáz osídlenia. Našlo sa tu množstvo keramiky s charakteristickou vlnovkou a množstvo kovových predmetov (prsteň, rýľ, nože, hroty šípov, železné kovania, sekerka, klince, sekerovitá hrivna a iné). Po odchode Slovanov nikto hradisku nevenoval väčšiu pozornosť. Napriek objaveniu v roku 1920 padla časť z neho za obeť neskoršej ťažbe.
Hradisko podľa Dr. Nováka
Suroviny potrebné pre technologický rozvoj ľudstva sú súčasťou geodiverzity. Ťažba nerastných surovín je v súčasnosti vnímaná skôr negatívne. Je to pochopiteľné, ťažobná činnosť predstavuje výrazný zásah do krajiny. Bez ťažby však nie je možné vyrábať prístroje a zariadenia považované za ekologické riešenia.
Na tomto mieste sa v čase menili ľudia a kultúry. Jedno však mali spoločné: čítali krajinu rovnako. Modelácia hrebeňov a dolín je v tejto oblasti kombináciou tektoniky a vonkajších vplyvov. Krajina je v ľudskom ponímaní takmer nemenná, a tak všetci využili hrebeň Hrádku na (znovu)vybudovanie opevnenia strážiaceho významnú cestu.
Pohľad na kameňolom U Fajnorov,
historická fotografia prevzatá zo Salaj et al., 1987
aktuálny stav, 2021
