Klenová s výškou 585 m n. m. je najvyšší vrch Brezovských Karpát, ktoré sú súčasťou jadrového pohoria Malé Karpaty. Jadro tvoria kryštalinické horniny (žuly, ruly, ap.) a naň nasadajú horniny obalových a príkrovových jednotiek. Pre Brezovské a Čachtické Karpaty sú obaly a príkrovy charakteristické, kryštalinikum na povrchu úplne chýba. Pre územie od Trstína po Nové Mesto nad Váhom sú typické sedimenty a sedimentárne horniny.
Kras je geologické označenie pre vápencové oblasti, kde prevláda chemické (korózia) i mechanické (erózia) zvetrávanie na povrchu aj v podzemí a dochádza pritom k tvorbe krasových foriem. Približne tretinu plochy Malých Karpát predstavujú krasové územia:
- Devínsky kras,
- Borinský kras,
- Cajlanský kras,
- Kuchynsko-orešanský kras,
- Smolenický kras,
- Plavecký kras,
- Dobrovodský kras,
- Čachtický kras.
Princíp vzniku jaskýň a základné časti krasového systému (upravené podľa Hevesi, 1990)
Líniové usporiadanie závrtov (upravené podľa Hevesi, 1990)
Nachádzate sa v Dobrovodskom krase, ktorý je viazaný na svetlé wettersteinské vápence a neogénne karbonátické zlepence. Chemický proces krasovatenia vyjadruje vzorec:
CaCO₃ + CO₂ + H₂O → Ca(HCO₃)₂
Aj neživá príroda má svoj život. Proces vzniku krasu trvá tisíce rokov a ovplyvňuje ho množstvo faktorov, napríklad sklon svahu, prítomnosť nepriepustných hornín, tektonika územia, vegetačný pokryv a z geologického hľadiska je významným činiteľom tiež čas. Kras podlieha neustálym zmenám, malé formy prechádzajú do väčších alebo vznikajú bizarné tvary v podzemí i na povrchu. Chemickým rozpúšťaním sú modelované škrapy, krasové jamy čiže závrty, priepasti. Mechanická činnosť vody vytvára ponory, krasové jazierka, úvaly, polja, kaňony, fluviokrasové jaskyne atď.
Medzi menšie formy krasu patria škrapy. Vznikajú rozpúšťaním hornín a k ich vzniku prispievajú aj kyseliny organického pôvodu. Škrapy rozlišujeme podľa tvaru, veľkosti a spôsobu usporiadania na žliabkovité, meandrovité, jarčekovité, šľapajovité, misovité či duté. Nachádzajú sa v celej oblasti takmer na každej súvislej ploche. Objavíte p cestou po náučnej trase jednu z nich?
Tvar závrtu v priereze (upravené podľa: Jennings, 1985)
Tvar závrtu v priereze (upravené podľa: Jennings, 1985)
Hlavné typy závrtov: a) zrútený kolapsový závrt; b) korózny závrt (disolučný); c) subsidenčný (poklesový) závrt; d) zrútený závrt, prepadnutie nadložných nekrasových hornín do vápencových jaskýň; e) aluviálny ponorový závrt.
(Upravené podľa: Jennings, 1985)
V krasových oblastiach majú mimoriadny význam povrchové formy krasu – závrty nazývané aj krasové jamy. Odvádzajú vodu do podzemia, kde sa podieľa na tvorbe podzemných priestorov a jaskýň. Závrty vznikajú prepadnutím dutých podzemných priestorov alebo pomalým rozpúšťaním vápenca. Rozpúšťanie je obzvlášť intenzívne na hraničných líniách krasových a nekrasových hornín, napríklad vápencov a kremencov, či na zlomových štruktúrach. Závrty dosahujú veľkosť pár metrov až niekoľko sto metrov. Speleológovia pod nimi častokrát objavia doteraz neprebádané podzemné priestory a s použitím nových metód (diaľkového) prieskumu Zeme dokážu naviesť geológov k objaveniu/potvrdeniu zlomových porúch alebo horninových rozhraní.
V oblasti Dobrovodského krasu môže vďaka vhodnému geologickému podložiu (materiál), miernym sklonom svahov, tektonickému porušeniu oblasti prebiehať krasovatenieu (proces). Vidíme tak okolo seba krasovú krajinu, v ktorej postupne vieme nájsť a pozorovať geodiverzitu v jednej z jej najčistejších foriem.
