Bohatstvo jelšového lesa
Šúrsky les patrí medzi najväčšie komplexy nížinného lesa v Európe. Je jadrom Šúru. Tvoria ho porasty jelše lepkavej. V minulosti siahal až po malokarpatské svahy a bol pravidelne zaplavovaný. Postupne ho ľudia vyrubovali a na jeho miesto nastúpili lúky. Vnútro jelšového lesa necháva v obdivovateľovi prírody hlboký a nezabudnuteľný dojem. S bujnými krovinami, bylinným podrastom a starými vyvrátenými stromami pripomína džungľu. V jarných mesiacoch býva les zaplavovaný. Na odumretých kmeňoch a koreňoch jelši rastú početné druhy machorastov, húb a lišajníkov.
Ako jelše znášajú záplavy? Jelša lepkavá sa prispôsobila prostrediu so zamokrenou pôdou a sezónnymi záplavami. Na miestach s dlhšie stojatou vodou stromy vytvárajú barlovité korene, ktoré ich podopierajú a umožňujú im lepšie dýchanie. Stromy často rastú na vyvýšených ostrovčekoch v trsoch, kde z jedného pňa vyrastá niekoľko kmeňov.
Z významných rastlinných druhov sa tu vyskytujú napríklad perutník močiarny, bublinatka obyčajná, okrasa okolíkatá, iskerník veľký, žihľava kyjevská, bleduľa letná, vstavač úhladný, horec pľúcny, pichliač úzkolistý, skorocel prímorský, palina slanomilná, vstavač obyčajný a mnoho ďalších.
Vzhľadom na rôznorodosť biotopov územia Šúru je aj fauna tohto územia druhovo veľmi pestrá. Periodické tône jelšového lesa vytvárajú vhodne podmienky pre život vodných živočíchov. Bohatá je najmä fauna vodných bezstavovcov, napríklad vzácne a ohrozené vodné slimáky alebo rôzne druhy kôrovcov (štítovce, žiabronôžky). Vyskytujú sa tu mnohé druhy hmyzu ako napríklad bystruška bažinná, roháč veľký, fúzač veľký či vidlochvost ovocný. Jelšový les je v jarných mesiacoch významným biotopom pre rozmnožovanie obojživelníkov, najmä skokana štíhleho, skokana ostropyského a mloka dunajského. Z ďalších stavovcov tu žije napríklad čík európsky, užovka stromová, bocian čierny, orol kráľovský, kaňa močiarna či rybárik riečny. Z cicavcov je tu početná srnčia a diviačia zver, bežné sú aj kuny a líšky. Z Malých Karpát schádza do jelšového lesa aj časť jelenej populácie. Z minulosti sú známe údaje o výskyte dudka chochlatého, krakle belasej a hraboša severského panónskeho. (www.broz.sk/sur)
Soňa Mäkká (v sprievode Mariána Jasíka, o.z. Pralesy): Najväčší jelšový prales v strednej Európe je pri Bratislave, ohrozuje ho nedostatok vody a stále nové rodinné domy – článok v Denníku N, jún 2021 s krásnymi fotografiami
Pralesy.sk je stránka venovaná pralesom a prírodným lesom na Slovensku. Je určená pre všetkých, ktorých téma zaujíma, od vedeckých a odborných pracovníkov až po širokú verejnosť. Nájdete tu širokú paletu informácií o ich výskyte, význame, výskume, ochrane, ale aj ohrození. Prísnu ochranu v rámci NPR Šúr má už od roku 1952 zabezpečené územie o výmere 655 ha, iba časť z neho však pokrývajú lesy, pričom charakter pralesa má cca 129 ha. Lokalitou je súčasťou územia európskeho významu SKUEV0279 Šúr. Projekt mapovania pralesov, 2009/2010 a 2013-2015, zaradil Šúr ako jediný príklad slatinno jelšového lesa. Je to jedinečná lokalita v širšom celoeurópskom kontexte. Prirodzené slatinné jelšiny takéhoto typu a rozsahu sa už inde v Európe nezachovali (nezahŕňajúc vychodoeurópske typy slatinných jelšín, ktoré sú rozdielne typy) a preto by zachovanie tohto jedinečného územia malo byť záujmom celej spoločnosti.
Rozhovor Tatiany Šuškovej s Petrom Lipovským z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia na Radiu Regiona o unikátnej prírodnej rezervácie Šúr, ktorá predstavuje cenný komplex barinato-slatinného jelšového lesa s početnými mokraďami a rašeliniskom. Ide o jediný prirodzený biotop svojho druhu v strednej Európe, nečudo teda, že sa teší zápisu medzi tzv. Územia európskeho významu. S úsmevom môžeme dodať, že voda tu bude, len my tu už nebudeme. A trochu vážne zdôrazniť, že aj to je jeden z dôvodov, prečo je dôležité ochraňovať takýto prírodný skvost akým je „jurský prales“ aj pre ďalšie generácie.