Prírodné klenoty Šúru
Územie Geoparku Malé Karpaty je tvorené množstvom lokalít. Vzhľadom na pestrosť geologického podložia jeho územie oplýva ohromnou geodiverzitou. Ruka v ruke s ňou ide biodiverzita. Sú spolu previazané a jedna na druhej závislé. Spojenie neživej i živej prírody s kultúrou je základ pre budovanie geoparkov vo svete. Šúr so svojou diverzitou a kultúrou je významnou lokalitou. Lokalitou s príbehom, potenciálom a budúcnosťou.
Národná prírodná rezervácia Šúr s rozlohou 991 ha je unikátne územie Slovenska, ktoré sa svojou prírodovednou hodnotou zaraďuje medzi významné lokality strednej Európy. Je súčasťou komplexu šúrov, ktoré sa tiahli pod úpätím Malých Karpát od Bratislavy po Modru a Bernolákovo. Väčšina z nich neodolala civilizačnému náporu a po melioračných úpravách zanikla. Z niektorých ostali len nepatrné zvyšky. Jurský Šúr, ktorý je po stránke prírodnej, historickej a vedeckej najzaujímavejší, sa ako jediný zachoval. Do jeho prirodzeného vývoja však nepriaznivo zasiahla ľudská činnosť, najmä odvodňovanie. Šúr je mokraďou s pôvodným jelšovým lesom, obklopeným mokrými lúkami, tokmi a kanálmi a Panónskym hájom – zvyškom nížinného lužného, dubovo-brestovo-jaseňového lesa, ktorého pestrosť dotvárajú rybník a štrkoviská.
V roku 2006 tu bol vybudovaný náučný chodník so 6 zastávkami a náučnými tabuľami na trase v dĺžke 4,1 km. Na tomto virtuálnom náučnom chodníku nájdete pôvodné tabule a ďalšie informácie o rezervácii – o jej minulosti i súčasnosti.
Náučný chodník bol vybudovaný vďaka projektu LIFE Obnova vodného režimu v národnej prírodnej rezervácii Šúr (Koordinátor: APOP – Asociácia priemyslu a ochrany prírody, organizácia zanikla v roku 2010). Na trase v dĺžke 4,1 km je 6 zastávok (kliknite na jednotlivé zastávky pre viac informácií):
Sprievodcu k náučnému chodníku nájdete v publikácii Sprievodca Šúrom. Obnova vodného režimu v národnej prírodnej rezervácii Šúr, ktorú vydal APOP.
História Šúru a jeho ochrany
Viac o geologických aspektoch vzniku Šúru sa dočítate v texte Tomáša Fuksiho (Geopark Malé Karpaty).
Šúr bol pre svoje mimoriadne prírodné hodnoty vyhlásený za prírodnú rezerváciu už v roku 1952. V roku 1990 ako jedna z prvých lokalít zo Slovenska bola zapísaná do zoznamu medzinárodne významných mokradí v rámci Ramsarského dohovoru. Bohatý výskyt významných druhov a biotopov viedol v roku 2004 k zaradeniu časti NPR Šúr do národného zoznamu území európskeho významu. Najväčším problémom rezervácie, ktorý pretrváva už vyše desiatky rokov, je nedostatok vody. Vo vojnových rokoch 1941-1943 väzni z neďalekého tábora vybudovali po obvode rezervácie odvodňovací Šúrsky kanál. Zachytáva všetky povrchové toky, predtým pritekajúce do Šúru z Malých Karpát. Ďalšie odvodňovacie zariadenia boli situované po celom obvode Šúrskeho lesa, aj v ňom. Objekty vybudované neskôr na zlepšenie vodného režimu , sú dlhodobo nefunkčné, a tak je tu aj dnes nedostatok vody. Narušený vodný režim spôsobuje vysychanie stromov, úbytok vzácnych rastlín a živočíchov. Niektoré vzácne druhy už vyhynuli, iné sú nezvestné, alebo sa na území rezervácie objavujú len nepravidelne.
Podrobnejšie sa Histórii vzniku Šúru a jeho ochrane venujú autori Oto Majzlan a Ľubomír Vidlička v rovnomennej časti publikácie Príroda rezervácie Šúr (Súbor prác o prírode a prírodných pomeroch prírodnej rezervácie Šúr, ktorú zostavili editori Prof. RNDr. Oto Majzlan, PhD. a RNDr.Ľubomír Vidlička, Csc. a vydal Ústav zoológie SAV, Bratislava v roku 2010)
Ďalší text o histórii Šúru nájdete na stránke Prírodovedeckej fakulty UK, ktorá v roku 1958 v Šúre, v časti Panónskeho hája a v blízkosti Šúrskeho jazera, zriadila výskumnú Biologickú stanicu. Jej vybudovanie výrazne ovplyvnilo možnosti výskumu a množstvo prác o flóre a faune Šúru. Veľa cenných údajov bolo získaných aj v rámci diplomových prác študentov PriF UK.
V rokoch 1986 a 1987 sa v Šúre konali letné tábory Stromu života a ZO 13 (Základná organizácia 13 Spolku ochrancov prírody a krajiny). Mladí ľudia prekopávali kanál – menili Blahutov odvodňovací a časom zanesený kanál na zavodňovací, aby priviedli vodu do vysychajúceho Šúru….
