Úvod – Prírodné klenoty Šúru

Náučný chodník bol vybudovaný vďaka projektu LIFE Obnova vodného režimu v národnej prírodnej rezervácii Šúr (Koordinátor: APOP – Asociácia priemyslu a ochrany prírody, organizácia zanikla v roku 2010). Na trase v dĺžke 4,1 km je 6 zastávok:

Život v Šúrskom rybníku

Bohatstvo jelšového lesa

Národná prírodná rezervácia Šúr

Panónsky háj včera a dnes

Starý dub spomína

Aj v slanej pôde je život

Chodník začína pri vyústení Fanglovského potoka do Šúrskeho kanála pri meste Svätý Jur a končí pri juhozápadnom okraji obce Chorvátsky Grob-Čierna Voda. Prechod trvá približne 1 hodinu. Na oboch koncoch trasy sú úvodné informačné panely a medzi nimi je 6 tematických panelov. Náučný chodník prechádza prevažne Panónskym hájom, jedna vetva chodníka zachádza na okraj slatinného jelšového lesa. Na trase sa turista zoznámi s prírodnými hodnotami chráneného územia, ich stavom a vývojom v uplynulom období. Zaujímavosťou je aj dokumentácia historických udalostí v rezervácii a ich konfrontácia so súčasnosťou. V Šúri má svoje sídlo Biologická stanica Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, kde okrem iného aj dnes nájdeme niektoré budovy bývalého miestneho vojenského tábora. (www.broz.sk/sur)

Sprievodcu k náučnému chodníku nájdete v publikácii Sprievodca Šúrom. Obnova vodného režimu v národnej prírodnej rezervácii Šúr, ktorú vydal APOP.

Viac o geologických aspektoch vzniku Šúru sa dočítate v texte Tomáša Fuksiho (Geopark Malé Karpaty).

Šúr bol pre svoje mimoriadne prírodné hodnoty vyhlásený za prírodnú rezerváciu už v roku 1952. V roku 1990 ako jedna z prvých lokalít zo Slovenska bola zapísaná do zoznamu medzinárodne významných mokradí v rámci Ramsarského dohovoru. Bohatý výskyt významných druhov a biotopov viedol v roku 2004 k zaradeniu časti NPR Šúr do národného zoznamu území európskeho významu. Najväčším problémom rezervácie, ktorý pretrváva už vyše desiatky rokov, je nedostatok vody.  Vo vojnových rokoch 1941-1943 väzni z neďalekého tábora vybudovali po obvode rezervácie odvodňovací Šúrsky kanál. Zachytáva všetky povrchové toky, predtým pritekajúce do Šúru z Malých Karpát. Ďalšie odvodňovacie zariadenia boli situované po celom obvode Šúrskeho lesa, aj v ňom. Objekty vybudované neskôr na zlepšenie vodného režimu , sú dlhodobo nefunkčné, a tak je tu aj dnes nedostatok vody. Narušený vodný režim spôsobuje vysychanie stromov, úbytok vzácnych rastlín a živočíchov. Niektoré vzácne druhy už vyhynuli, iné sú nezvestné, alebo sa na území rezervácie objavujú len nepravidelne.

Podrobnejšie sa Histórii vzniku Šúru a jeho ochrane venujú autori Oto Majzlan a Ľubomír Vidlička v rovnomennej časti publikácie Príroda rezervácie Šúr (Súbor prác o prírode a prírodných pomeroch prírodnej rezervácie Šúr, ktorú zostavili editori Prof. RNDr. Oto Majzlan, PhD. a RNDr.Ľubomír Vidlička, Csc. a vydal Ústav zoológie SAV, Bratislava v roku 2010)

Ďalší text o histórii Šúru nájdete na stránke Prírodovedeckej fakulty UK, ktorá v roku 1958 v Šúre, v časti Panónskeho hája a v blízkosti Šúrskeho jazera, zriadila výskumnú Biologickú stanicu.  Jej vybudovanie výrazne ovplyvnilo možnosti výskumu a množstvo prác o flóre a faune Šúru. Veľa cenných údajov bolo získaných aj v rámci diplomových prác študentov PriF UK.

V rokoch 1986 a 1987 sa v Šúre konali letné tábory Stromu života a ZO 13 (Základná organizácia 13 Spolku ochrancov prírody a krajiny). Mladí ľudia prekopávali kanál – menili Blahutov odvodňovací a časom zanesený kanál na zavodňovací, aby priviedli vodu do vysychajúceho Šúru….

Historické fotografie boli uverejnené na facebookovej stránke Svätý Jur na starých pohľadniciach a fotografiách. Ďalšie fotografie nájdete tamže, najmä v albume Šúr a Panónsky háj.