Geologické múzeum Barbora

Sútoku Moravy a Dunaja kraľuje vrchol Devínskej Kobyly (514 m n. m.), ktorú na relatívne malej ploche príroda obdarila rozmanitosťou geologických javov, cennými paleontologickými nálezmi a unikátnym bohatstvom flóry a fauny. Je budovaná najmä žulami, kremencami, vápencami, dolomitmi, pieskovcami a pieskami. V skratke možno povedať, že sa na nej nachádzajú základné horninové jednotky takmer všetkých pohorí Slovenska. Ich prítomnosť nám dokazujú najmä umelé odkryvy v podobe kameňolomov.

Geologické múzeum vzniklo zo spolupráce RNDr. Márie Bizubovej a inštitútu aplikovanej ekológie DAPHNE v roku 2001 v priestoroch bývalého kameňolomu, ktorý slúžil na ťažbu dolomitu a dolomitického vápenca. Snahy o vytvorenie geologického múzea v prírode pravdepodobne podnietila samotná lomová stena, ktorá je jedinečnou ukážkou mnohých geologických fenoménov, napríklad mladotreťohornej morskej záplavy, ktorá okrem iných stála tiež za vznikom významnej paleontologickej lokality Sandberg.

Prítomnosť treťohorného mora Tethys na území Devínskej Kobyly dokumentujú nálezy skamenelín ulitníkovlastúrnikovježoviekhubiekdierkavcov, ale aj početné zuby žralokov, a kostnatých rýb, pozostatky korytnačiek, stavec veľryby, fragmenty kostier opíc, tuleňa, nosorožca srstnatého, jaskynného medveďa, či čudesného nepárnokopytníka Chalicotherium.

Geologické múzeum Barbora sa nachádza na konci obce Devín v blízkosti známej zrúcaniny Devínskeho hradu. V jeho priestoroch sú pre návštevníkov pripravené ukážky hornín, hmatové odliatky skamenelín, trojrozmerné obrazy znázorňujúce tunajší život v dobách pravekého mora Tethys a detské hojdačky v tvare amonita, hrebenatky a chahlicothéria. Pri údržbe areálu nám nezištne pomáhajú štvornohý obyvatelia múzea (kozičky), ktoré sa tiež podieľajú na spásaní svahov Devínskej Kobyly.